Ostal iba dym úzkosti, strachu a beznádeje. Ako i dnes, keď umierajú ľudia vo všetkých nemocniciach sveta, osamotení, plní strachu a beznádeje. Ich telá, zabalené v bielych plachtách, očistené vkladajú do drevených rakiev a ony čakajú na svoje pochovanie. I my sme plní strachu a beznádeje, čomu budeme čeliť. Zdá sa, že všetka láska umiera a zlo má...

Prídu dni, keď nebudeš vidieť žiaden dôvod pokračovať.

Čo vyjadrujem výberom kvetiny pre poslednú rozlúčku?

Alebo ako nepokaziť poslednú rozlúčku neskorým príchodom, aj keď nie som najbližšia pozostalá rodina. Prípadne akademická štvrť hodinka je po začatí obradu absolútne neprípustná.

Uvidíme ešte niekedy tých, ktorých sme veľmi ľúbili? Alebo otázka módy do truhly.