Dnešný deň je významný svojou radosťou v podobe dňa detí. A tak naše myšlienky dnes smerujú do Neba za tými anjelikmi, ktorých sme my hrobárky samé pochovali. Nebolo to nikdy ľahké a ani nebude. Ale vedieť, že Nebo je otvorené a všetka tá čistota a nevinnosť je v ešte lepších rukách a v ešte dokonalejšej láske.
Blízkosť smrti zmení každého. Vo chvíli bezradnosti a strachu tušíme, že sa musíme prispôsobiť realite. Akosi vo vnútri srdca cítime, že už žiadny deň nebude rovnaký. Áno blízkosť smrti zmení každého. Ani radosť v tvári a v srdci už nevnímame. Zo šťastných princov a princezien sa stali smutní králi a kráľovné. A nie je to len v smrti...
Dnes slávime sviatok všetkých svätých. A aj u mňa ako hrobárky, je tento deň určite špeciálnym. Avšak trošku inak než pre vás ostatných. Konečne si môžem vyložiť nohy a len tak v tichu načerpávať sily na ďalší týždeň a písať tento nový blog :)
My ťažko chápeme veci na zemi, s námahou nájdeme, čo je na dosah.
Ostal iba dym úzkosti, strachu a beznádeje. Ako i dnes, keď umierajú ľudia vo všetkých nemocniciach sveta, osamotení, plní strachu a beznádeje. Ich telá, zabalené v bielych plachtách, očistené vkladajú do drevených rakiev a ony čakajú na svoje pochovanie. I my sme plní strachu a beznádeje, čomu budeme čeliť. Zdá sa, že všetka láska umiera a zlo má...
Prídu dni, keď nebudeš vidieť žiaden dôvod pokračovať.
Čo vyjadrujem výberom kvetiny pre poslednú rozlúčku?
Alebo ako nepokaziť poslednú rozlúčku neskorým príchodom, aj keď nie som najbližšia pozostalá rodina. Prípadne akademická štvrť hodinka je po začatí obradu absolútne neprípustná.
