Prísť načas je výsada kráľov
Alebo ako nepokaziť poslednú rozlúčku neskorým príchodom, aj keď nie som najbližšia pozostalá rodina. Prípadne akademická štvrť hodinka je po začatí obradu absolútne neprípustná.
Veru, hovorím Vám: nepoznám Vás. Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny!!!
Prichádza deň poslednej rozlúčky. Deň, ktorý je iným, pretože sme sa pripravili nato, že už nikdy viac sa nestretneme. V pohrebnej službe sa snažia vždy s vypätím síl všetko dokonale pripraviť. I pripravia. Vchádzame dnu do obradnej miestnosti ako prví , lúčime sa, plačeme nad vystaveným telom nášho blízkeho. Prichádza smútočné zhromaždenie. V pohrebnej službe a kraji kde ja pracujem, je zvyčajne dané, že smútočné zhromaždenie sa začne schádzať 30 minút pred obradom. Každý chce zosnulého vidieť, iní to rezolútne odmieta. Čo chápem a plne rešpektujem. Takých ľudí sa tento blog samozrejme netýka a kľudne môžu prísť na pohreb v poslednej minúte začiatku obradu. No pokiaľ viem už dopredu, že sa z mŕtvym chcem uvidieť, snažím sa prísť 30 minút, najneskôr 15 minút pred začiatkom obradu. Pretože potom čase je už naozaj neprípustné rušiť poslednú chvíľku, ktorá je určená pre najbližších. Zvyčajne sa pred uzatvorením rakvy číta krátky nekrológ, ak teda obrad pokračuje cirkevnými pohrebnými obradmi. Možno sa púšťa posledná obľúbená pieseň. A ja sa posledný krát môžem dotknúť manžela a naozaj je nevhodné, aby mi Marka od susedov vtedy driapala ruku, aby mi vyslovila úprimnú sústrasť. :( A ešte sa urazí, že nereagujem. Ľudia nebláznite. Ak si nieste istí, tak sa opýtajte pohrebnej služby, ktorá niekde v tých miestach sa iste nachádza, či ešte je vhodné pristúpiť k rakve. Ona Vás rada usmerní. Teda ja určite:) A verte nieje to môj výmysel, ale zvyčajne dohoda s najbližšími. Niekedy sa vyslovene stane, že si rodina pred začiatkom obradu sústrasti neželá, a keď Vás nato pohrebníci upozornia. REŠPEKTUJTE TO!!!!!
Prípadne im tú spolu sústrasť môžem vyjadriť i po skončení obradu. Zosnulého si zapamätám radšej kým žil. Ak som nemal čas počas jeho života, nestíham ani jeho pohreb, radšej sa zamyslím nad tým, že nieje niečo v poriadku so mnou. Nerobím cirkus na pohrebe. že som nestihol autobus, že ma nepustili skôr z práce. Každý má nárok, na Slovensku aj zo zákona na ospravedlnenie v deň pohrebu (vydáva ho písomne pohrebná služba). A ak som mal niekoho rád, naozaj dopredu si zaistím skorý a včasný príchod. Tak aby i mojou účasťou som prispel k dôstojnej a pietnej chvíli.
PS: Pred vstupom do obradnej siene si vypnem telefón, prípadne stíšim zvuky, a už vôbec počas prebiehajúcej poslednej rozlúčky nevybavujem služobné telefonáty.
I také sa stáva.........
No i také, keď manžel zosnulej príde len 15 minút pred začiatkom obradu, pristúpi ku svojej drahej a poďakuje jej za 71 rokov spoločného manželského života, chytí za ruku a povie jej, že ju veľmi ľúbi a nech ho počká. V tej chvíli zastanú všetci...i čas.... i všetko pozemské........Lebo pozostalí i ostatní smútiaci už pri mne vedia....Požehnané toto povolanie moje i chvíle posledné.
Vaša Sára