Niekedy sa nám v zlomku sekundy zmení celý svet.

Ostal iba dym úzkosti, strachu a beznádeje. Ako i dnes, keď umierajú ľudia vo všetkých nemocniciach sveta, osamotení, plní strachu a beznádeje. Ich telá, zabalené v bielych plachtách, očistené vkladajú do drevených rakiev a ony čakajú na svoje pochovanie. I my sme plní strachu a beznádeje, čomu budeme čeliť. Zdá sa, že všetka láska umiera a zlo má...

Prídu dni, keď nebudeš vidieť žiaden dôvod pokračovať.