Posledná rozlúčka - nekrológ I.

20.09.2020

Niekedy sa nám v zlomku sekundy zmení celý svet.

Niekedy sa nám v zlomku sekundy zmení celý svet.

Sú chvíle, ktoré nedokážeme ovplyvniť.

Sú momenty, ktoré sú nevyhnutné a predsa by sme boli radšej, keby nikdy neprišli.

Dnes na tomto mieste, sme sa všetci zišli, aby sme odprevadili pozemský život pána, ktorého oči sa zavreli v nedeľu doma medzi najbližšími. Stretli sme sa tu aby sme boli oporou najbližším, ktorý prichádzajú práve dnes o milovaného syna, manžela, otca, starého otca, brata, ktorého čas sa na tejto zemi naplnil vo veku 55 rokov.....

A potom sú tu tie zlomky nášho času, za ktoré sme už navždy vďační.

Sú to chvíle s ľuďmi, ktorí dokázali obohatiť náš život tými najkrajšími spomienkami. Patria tam tie, kedy sme v ich prítomnosti cítili v srdci dôveru, lásku, šťastie, radosť. To všetko, čo z nás robilo a robí lepších ľudí. To, čo nám dáva pocit, že tak to chceme prežívať stále.


Ďakujeme za ten čas, ktorý nám bol darovaný.

Ďakujeme za všetky tie krásne chvíle.

Ďakujeme za tie bláznivé nápady, pri ktorých sme boli sami sebou.

Ďakujeme za všetko, čo nám ukazovalo cestu, po ktorej je dobré ísť.

Ísť za šťastím a láskou. Za dobrom v nás.

Ďakujeme za nekonečné rozhovory, aj za chvíle ticha, ktoré nám pomáhali pochopiť aj veľakrát nepochopiteľné.

                                                   Ďakujeme za všetko, čo sme stihli spoločne prežiť.

Vážená smútiaca rodina

Viem, že sú chvíle, kedy padáme a myslíme si, že je to už náš posledný pád.

Ale tiež viem, že máme v sebe silu a len potrebujeme znova nájsť maják, ktorý nám bude opäť ukazovať cestu.

Ale tiež viem a verím, že aj keď ten, kto to vždy dokázal a musel ísť preč, nikdy celkom neodíde. Ostane navždy Vašou súčasťou života, sŕdc, spomienok. 

Všetci ktorí ste mu boli blízky a nenahraditeľnými v živote, všetkým Vám patrí poďakovanie za oporu a podporu do samého konca. A tiež za lásku, za tú ktorá bola. Bola vaša a neopakovateľná... 

Myslím, že je to odvážne.

Myslím, že je to odvážne, že ráno vstanete, aj keď vás všetko bolí, život sa vám zdá chaotický a svet neprívetivý.

Myslím, že je odvážne, že aj naďalej milujete a otvárate svoju dušu, tak ako kvety ráno otvárajú svoje lupene.

Myslím, že je odvážne, že pokračujete ďalej, že stále niečomu veríte, že viete, že máte tomuto svetu, čo dať.

Myslím, že je odvážne, že bojujete a že si každý deň vyberáte napredovať, pretože práve to vás robí silnými.

A myslím, že pán bol odvážnym, priateľstvá ho povzbudzovali no najväčšiu silu mu dávala rodina. Predovšetkým manželka a dcéry. 

Rodina to nie je vždy len o spojení krvou.

Sú to aj ľudia v tvojom živote, tí, ktorí ťa chcú v ich životoch.

Sú to tí, ktorí ťa prijímajú takého, aký si.

Sú to tí, ktorí urobia čokoľvek, len aby ťa videli usmievať sa.

Sú to tí, ktorí ťa majú radi, nech sa deje čokoľvek. 

A pán si našiel svoju lásku a svoje svetlo vo svojich dcérach, ale  i nevlastných dcérach , ktoré mu i dnes Ďakujú zo srdca, že mohli byť súčasťou jeho života a že sa o ne staral ako o svoje vlastné.
Tiež sa vždy tešil na svoje vnúčatá, ktoré mu dobíjali baterky a dolievali olej do motora, aby mohol bojovať zo svojou chorobou. 
Po poslednom pobyte v nemocnici si veľmi prial umrieť doma, čo sa mu aj splnilo vďaka manželke, ktorá ho do posledného výdychu držala za ruku.

Nič nie je navždy.

A keď pochopíš, že všetko má svoj začiatok i koniec, v tom momente si začneš vážiť každú chvíľu tohto vzácneho života.

Moji drahí Ďakujem i ja za všetky vzácne chvíle. 

Vaša Sára.